Spoznajte päťbojárske osobnosti

Najväčším prekvapením MS 2000 v talianskom Pesare bolo víťazstvo Dánky Pernille Svarreovej. Pred štartom poslednej disciplíny, behu na 3 km jej po štyroch disciplínach patrilo 12. miesto a hoci je považovaná za najlepšiu bežkyňu spomedzi päťbojárok, ani najväčší optimista neveril, že by mohla prvá prebehnúť cieľovou páskou a stať sa majsterkou sveta v modernom päťboji.

Aj ona sama sa v cieli vyznala, že je to naplnenie jej najodvážnejšieho a najtajnejšieho sna. Hlavne po zranení kolena a následnej liečbe, iba necelé tri mesiace pred MS, ktoré v mnohom ovplyvnilo jej prípravu. Svarreová síce už jednu "veľkú" individuálnu medailu z MS vo svojej zbierke vlastní, striebornú, z roku 1984. Odvtedy však nie a nie tento úspech zopakovať. Snažila sa o to predlhých 16 rokov, vyšlo jej to tento rok na pretekoch mimoriadne dôležitých, veď išlo zároveň o poslednú olympijskú kvalifikáciu na OH 2000 v Sydney, kde budú mať päťbojárky pod olympijskými kruhmi svoju premiéru. Jej prvé slová v cieli boli: "Je to najkrajší deň mojej športovej kariéry. Nechcem teraz myslieť na OH, som veľmi šťastná a chcem si naplno vychutnať túto chvíľu. Veď sa mi podarilo zrealizovať to, po čom som túžila toľké roky. V posledných mesiacoch môj tréning značne "utrpel" kvôli zraneniu kolena a všetko, čo som mohla trénovať z cyklických disciplín bolo plávanie, dva razy v týždni. Takže, ak by ste sa ma spýtali, ako je možné, že som dnes vyhrala, moja odpoveď je "neviem". Čo však viem s určitosťou povedať je, že po OH končím a budem "iba" mamou!"

Áno, Svarreová je jednou zo štyroch kvalifikovaných "mamičiek", ktoré sa predstavili v Sydney. Tu je jej spoveď: "Volám sa Pernille Svarreová. Mám 38 rokov. Som matkou trojročnej dcérky Frederikke. V začiatkoch mojej športovej kariéry som súťažne plávala, od 9 rokov. Keď som mala 16, pán Eivind Bo Sorensen, môj neskorší tréner mi predstavil šport moderný päťboj, ktorý mi učaroval. Hneď od prvého momentu som vedela, že je to ten pravý šport pre mňa. Už som sa videla na olympijských hrách. A tak sa v roku 1978 začala moja dráha modernej päťbojárky.

Až časom som zistila, že moderný päťboj je síce olympijským športom avšak s právom účasti na OH len pre mužov. Pozostáva z piatich celkom rozdielnych disciplín, ktoré si vyžadujú tak fyzickú ako aj psychickú silu, vytrvalosť, sebadisciplínu, vôľu. Toto všetko sú dôvody, prečo mi tento šport tak prirástol k srdcu. Navyše, žiadny tréningový deň sa nepodobá inému! Najdôležitejšie je skĺbiť tréning všetkých piatich disciplín tak, aby ste dosiahli maximálny výkon v konečnom "zúčtovaní". To znamená, že hlavne v začiatkoch je nutné sa dôkladne venovať tzv. problémovým disciplínam aj na úkor slabších celkových výkonov. Časom sa vám vaša snaha a trpezlivosť vráti aj s úrokmi. Uvediem svoj príklad. Podobne ako väčšina plavcov, ani ja som nemala mimoriadne nadanie na beh. Po pravde, bola to moja najneobľúbenejšia disciplína.

Počas môjho prvého, niečo vyše trojmesačného, tréningového tábora v San Antoniu v štáte Texas som však začala vnikať do jej tajov. S mottom "ťažko na cvičisku, ľahko v boji" som sa tu pripravovala s americkými päťbojármi - vojakmi a dôraz sme kládli práve na bežeckú prípravu. Po tejto skúsenosti som podobne ako mnoho iných špičkových svetových päťbojárov začiatkom každého roka absolvovala niekoľkomesačné tréningové tábory v americkom San Antoniu s následnou účasťou na pretekoch Svetového pohára v Texase a Mexiku a tie boli a aj sú najväčším "tajomstvom" mojich bežeckých výkonov. Spočiatku pre mňa tak nepríjemná bežecká disciplína sa zmenila na disciplínu, v ktorej triumfujem už po niekoľko rokov v päťbojárskych pretekoch. (Pernille obvykle dosahuje v bežeckej disciplíne na 3 km časy okolo 9:30 min, pričom beh, posledná disciplína päťboja sa často odohráva v teréne - poznatok autorky).

Keďže v čase, keď som sa začala venovať modernému päťboju nebolo toľko dostupných informácií v oblasti, stravy a výživy ako dnes, experimentovala som sama na sebe. Vďaka tomu som maximálne spoznala ako pracuje moje telo, čo jesť a hlavne čo nejesť. Keď trénujete toľko, čo ja, spoznávate svoje telo stále viac a viac. Výsledkom je, že momentálne považujem svoje telo za nástroj, ktorý si viem sama správne doladiť. Ťažila som z toho pri športe, tiež však počas tehotenstva a pôrodu. Trénovala som, do slova a do písmena až do dňa pôrodu, keď sa narodila naša dcérka Frederikke a 10 dní po pôrode som mohla znovu pokračovať v tréningu. Napriek tomu, že som úradujúcou majsterkou sveta v modernom päťboji, za moje najväčšie životné víťazstvo považujem svoju dcéru. Po jej narodení šport prestal byť mojím "všetkým" a môj život už nie je tak hektickým ako zvykol bývať v minulosti.

Niekto by mohol namietnuť, že už dávno som mala skončiť, ale ak máte radi svoj šport, ak vám tréning prináša uspokojenie a radosť do života - prečo končiť? Mnoho ľudí sa ma pýta, ako sa niekto môže stať v 38 rokoch majstrom sveta v tak náročnom športe akým je moderný päťboj. Ja osobne za tým všetkým vidím skutočnosť, že moderný päťboj žien sa dostal do programu OH. Tohoročné MS v talianskom Pesaro boli mojou poslednou možnosťou kvalifikovať sa sem. Pre naplnenie svojho detského sna som urobila maximum v tréningu. Navyše som sa dostatočne skoncentrovala na samotnú súťaž. Motivovala ma skutočnosť, že len maximálny výkon mi zaručí účasť na OH, veď na posledných 16 postupujúcich miest si priveľa adeptiek reálne brúsilo zuby. Podarilo sa mi nielen kvalifikovať sa, podarilo sa mi vyhrať! Teraz, keď som získala titul majsterky sveta a vybojovala som si právo účasti na OH, naplnilo sa mi aj to najväčšie športové želanie - okrem olympijskej medaile..."

V prípade, že všetko pôjde dobre, nemal by sa tento príbeh skončiť v tomto bode. Budúcnosť ukáže! Päťbojárske súťaže na OH v Sydney už klopú na dvere a Dánka Pernille Svarreová sa po získaní titulu majsterky sveta zaradila medzi vážne favoritky na olympijskú medailu. Aj na tú s leskom najcennejším.

Návrat na hlavnú stránku